Nitra. Inak pekné mesto

Autor: Marek Gróf | 23.11.2011 o 12:06 | (upravené 24.11.2011 o 8:04) Karma článku: 6,35 | Prečítané:  660x

Starobylé mesto pod Zoborom. Najstaršie na Slovensku. Toho starého tu ale veľa nezostalo. Najlepšie si to ukážeme pri pešej chôdze zo staníc na hrad. Ale pekne poporiadku.

NitraNitraMarek Gróf

Pre veľkú časť turistov, ktorý neholdujú individuálnej doprave je železnica a autobus jediná možnosť ako sa do mesta dostať. Železničná aj autobusová stanica sú vstupnou bránou do mesta a mali by mať reprezentatívny charakter. Od reprezentácie však majú ďaleko. Nitrianska železničná stanica bola vybudovaná už dobách Rakúsko-Uhorska, v roku 1876. Menili sa ľudia, menila sa doba, menili sa rušne a vozne ale stanica akoby zostávala stále rovnaká. Stačí si pozrieť fotografie zo začiatku minulého storočia. Až na pár drobností zostala bez zmeny. To je ale dobré. Dobré ale nie je, že od jej vzniku sa opravovala iba niekoľko krát. Poslednou opravou prešla pri návšteve pápeža Jána Pavla II. A aj to sa iba strecha narýchlo opravila, aby sa počas preletu pápeža nad mestom nezrútila a obnovila sa fasáda, ktorá ale teraz po niekoľkých rokoch vyzerá, ako by mala sto rokov. V dobe po rozdelení ČSFR sa už niekoľko krát vravelo o jej rekonštrukcii. Pomaly už každé dva roky sa sľubovalo začatie rekonštrukcie. Teraz sa prišlo na to, že výstavba novej výpravnej budovy bude lacnejšia a efektnejšia ako oprava historického skvostu. Čiže pôvodná budova z 19. storočia bude chátrať ďalej, až kým sa na niekoho nezrúti... Súčasná autobusová stanica nemá sto rokov. Zriadila sa až v dobách socializmu. Avšak ani ona neprešla zásadnejšími úpravami. Málo lavičiek, veľa výmoľov. Fastfood na každom kroku. Aj tu sa hovorí o grandióznej rekonštrukcií. Aspoň že tu je nová budova čakárne. Čo po tom, že je na úplnom okraji stanice ďaleko od nástupíšť.

Po vystúpení z dopravného prostriedku pokračujeme smerom do centra mesta. Pri hlavnej ceste nás „privíta" opustený industriálny komplex bývalého pivovaru. Pomaly jediný historický komplex. Cesta ďalej do vnútrozemia mesta pokračuje po novom asfaltovom chodníku. Čo na tom, že bol stavaný pár mesiacov pred komunálnymi voľbami . Míňame mestský úrad stavaný v štýle socialistického realizmu, oproti vidíme veľkú budovu VÚC. Pomaly sa dostávame na tú najhlavnejšiu križovatku v meste. Oproti nám ďalšia socialistická budova, OD Prior, v súčasnosti OD Tesco, vedľa nás bývalé kasárne, v ktorých útrobách sa nachádza tržnica. Po ľavej strane máme obrovský obchoďák Mlyny. Pozostatok pôvodných mlynov tu ale budeme hľadať ťažko. Padli za obeť vlasti, teda investorom. To, že bol najstarší na Slovensku je nepodstatný fakt. Aj to, že na západe sa obchodné centrá budujú priamo do takýchto historických komplexov. Na Slovensku musíme búrať a stavať. Aby na západe videli aký sme bohatý. Vidia ale aj to, že kašleme na históriu. Na plnej čiare. Cez túto križovatku prejde najviac áut v meste. Najhlavnejšia cesta v meste, ešte k tomu viac pruhová priamo v strede mesta. Škoda že nebola stavaná cez terajšiu pešiu zónu. To môže len komunistov napadnúť. Ale fajn, ideme ďalej. Kráčame okolo polorozpadnutého Orbisu. Kedysi v dobách ďalekých na mieste Orbisu a Tesca stáli staré domy, stromová alej. Orbis a Prior ale boli dôležitejšie. Ideme ďalej. Dostávame sa na roh Farskej a začiatku pešej zóny, inak Štefánikovej ulice. Na rohu stojí hotel známy ako Tatra. Dnes v zelenej farbe a s novým interiérom, ktorý bol počas opravy vybúraný a postavený na novo. Pešia zóna sa zmenila menej. Staré historické domy po väčšinou zostali, pribudli ale rôzne reklamy, predzáhradky. Spolu s Farskou dve najkrajšie ulice ak nepočítame ulice v podhradí. V uličke v strede pešej zóny sa nachádza synagóga. Zaujímavé, že tam nestojí nejaká ta budova MNV. Dostávame sa na koniec pešej zóny a naskytá sa nám pohľad, ťažko povedať, či škaredý alebo krásny. Pravda bude niekde uprostred. Naskytá sa krásny výhľad na hrad a Zobor. Výhľad je ale aj na budovu divadla Andreja Bagara. Pri jej stavbe sa premenilo množstvo meštianskych domov v sutiny. Ďakujeme súdruh Colotka. Zaujímavosťou je, že vedľa divadla a Ponitrianskeho múzea do konca vojny stálo mestské divadlo stavané v antickom štýle. Počas vojny však pri úplne nezmyselnom (ono celá vojna je nezmyselná) bombardovaní Nitry 26.3.1945 dostalo plný zásah. Nemenej zaujímavým faktom je, že v meste ale nemecké vojsko už nebolo. Ako naschvál sa v ten deň pred divadlom konal jarmok. Po vojne v časoch totality tu stála socha večne živého Lenina. Po ´89 potichučky Lenin odišiel. My však pôjdeme ďalej a prekračujeme Mostnú ulicu. Tá je tiež takmer celá postavená na novo. Samé podniky s tancujúcou a spoločensky unavenou mládežou. Už len pár krokov a stojíme pred historickou budovou Župného domu. Prejdeme popod bránu a dostávame sa do Horného mesta. Nebyť tých všadeprítomných áut by si aj človek myslel, že sa dostal niekde do inej dimenzie. Žiadne moderné železobetónové ozruty. Iba samá história. Aspoň pre zatiaľ. Z rohu sa na nás usmieva ikona Nitry, Corgoň. Konečne sa dostávame na hrad. Prechádzame cez práve dokončovaný most. Starý bol že vraj nebezpečný. Aspoň že bol stavaný podľa toho starého. No fajn. Dostávame sa na nádvorie. Máme na výber návštevu Diecézneho múzea, kazemát, katedrálu Sv. Emeráma alebo hradby pri Vazilovej veži. Alebo sa môžeme len tak kochať krásnym výhľadom na mesto. Ten bude ešte krajší po sprístupnení biskupských záhrad. Putovanie po meste ale nemusí končiť. Rozhodne stojí vyšliapať aj na Pyramídu (chybne nazývanou Zoborom, zobor je ten vyšší vrch bez vysielača). Žiaľ iba vyšľapať. Lanovka je už minulosť. Že vraj nie na dlho. Ak by sa chcelo, z vysielača by sa dala spraviť parádna rozhľadňa. To by sa ale muselo chcieť.

Nebyť množstva zlých rozhodnutí mohla byť Nitra krajšia. Nitra bola ničená. A nie len bola ale stále je. Počas vojny zmizlo množstvo krásnych budov v centre mesta ale i celá štvrť Párovce. Po vojne však v ničení mesta pokračovali komunisti. Teraz pokračujú kapitalisti. Padli pôvodne mlyny i cukrovar. Kedy to skončí? Kedy skončí toto ničenie histórie. Kedy si Slováci uvedomia, aké zlato naša zem a mesto ponúka?

Cez toto celé je Nitra inak krásne mesto, ktoré rozhodne stojí za návštevu. V článku som nespomenul všetky zaujímavé miesta. Uvediem napríklad aspoň kalváriu alebo Slovenské poľnohospodárske múzeum. Pre mňa by bolo hriechom neuviesť, že v areáli tohto múzea sa nachádza zaujímavý technický skvost a to úzkokoľajná Nitrianska poľná železnica s ozajstnými bafkajúcimi parnými lokomotívami. Ale o nej možno časom v samostatnom článku.

Chcem sa na záver ospravedlniť za možné faktické chyby. Nie som rodený Nitrančan a ani v Nitre nebývam. Trávim však v tomto inak krásnom meste pod Zoborom množstvo svojho času a vždy sa sem rád vraciam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?